COMEBACK na Kramáre časť IV.
...alebo Už rodííííím! V minulých častiach ste videli: ,,Dominika!" ,,Domi!!!" ,,Dominikaaaa!" Krik, vrieskanie, trasenie, plač dieťaťa. Toto je to, čo si pamätám ako prvé po tom, čo čiernu tmu vystriedalo dráždivé svetlo. Rada by som vám dostatočne opísala intenzitu a charakter zúfalého vyslovovania môjho mena, no nie som toho schopná. Nedá sa. Neexistujú slová, v ety ani interpunkčné znamienka, ktoré by tebe, milý čitateľ, dostatočne sprostredkovali pocit, ktorý ma hneď po prebudení opantal. Viem to iba ja. Ešte stále, aj po takom dlhom čase, mi v ušiach rezonuje krik a volanie môjho mena. Nieee, neprepínajte. Ste tu správne. To len trošku dramatična na úvod, ktoré však celkom podobne korešponduje s tým, čo sa mi udialo tesne po tom, ako som na čakačke začala pociťovať akési mdloby. Hore uvedené riadky sa skutočne stali, nie že nie... Zažila som si ich, a teda neboli vôbec príjemné a nespomínam na tieto chvíle rada. Našťastie, na Kramároch sa 15.11.
