COMEBACK na Kramáre časť II.
...alebo Stále nerodím 14. november 2022 13:00 doma Milé Bravíčko. Jsem Dominika a jsem těhotná, páč mám jednou votázku: Ako sa čaká na pôrod? Viem, ako sa čaká na vlak či autobus, alebo na bu bo nam bo vo food courte. To stále dostanem infarkt, keď začne pípať ten alarm. Či som už niekedy v živote čakala na dopravný prostriedok, ktorý ma niekam odviezol, na jedlo, ktoré ma zasýtilo k blaženosti, na výplatu, po ktorej som (aspoň na chvíľu) mala pocit, že kúpim štvrť jachty na Mykonose, alebo na letné prázdniny, vždy bol na konci čakania krásny pocit spokojnosti. Čakať na pôrod je však iné. Čakám na hodiny bolesti, kŕčov, ťahania, na zavádzanie klystíru, pichnutie epiduralu, na náročné tlačenie... Ako druhorodička som už cca vedela, čo príde, prvorodičky čakajú na totálne neznámo, o ktorom iba čítali a počuli viac horory ako romantické príbehy plné radosti. Niekde som čítala, že čakanie na pôrod je ako čakanie na návštevu – neviete kto príde, kedy a
